Viera nie je zákon

blank

A tak práve preto vynaložte na to všetku snahu a poskytujte vo svojej viere chrabrú cnosť a v cnosti známosť a v známosti zdržanlivosť a v zdržanlivosti trpezlivosť a v trpezlivosti pobožnosť  a v pobožnosti milovanie bratstva a v milovaní bratstva lásku. (2Pt 1:5-7)

Súčasná situácia si vyžaduje, aby ju niekto riešil. Túto úlohu dostala na starosť vláda a preto sa snaží vytvoriť rôzne opatrenia, ktoré by zabránili šíreniu epidémie. Niektorí ľudia však už začínajú byť z opatrení unavení a spochybňujú vládu ako inštitúciu, ktorá by mala túto situáciu riešiť. Ako je to podľa Božieho Slova? 

V príbehu Noacha (1Moj 9) vidíme, že keď sa po potope vylodil, dostal od Boha nariadenie a zmluvu. Boh mu povedal, že bude dohliadať nad spoločnosťou, trestať ju za previnenia a chrániť ju pred smrťou. Skrze túto zmluvu medzi Noachom a Bohom sú aj v súčasnosti jednotlivé vlády zodpovedné za to, aby sa v spoločnosti nešírila smrť. Či to robia správne, to je už otázka inej roviny, ktorá by však nemala byť vnímaná tak, že ak je odpoveď nie, tak by to nemali robiť vôbec.

Bez ohľadu na to, či to robí vláda dobre alebo zle, našou otázkou často je, ako dlho to bude celé trvať. Odpoveďou je, že nevieme a preto si nemôžeme dovoliť pasívne čakať. Musíme ďalej žiť vo viere, postupovať ďalej a zobrať zodpovednosť za kázanie evanjelia a budovanie cirkvi aj v tejto situácii. Božie slovo nás vyučuje, aby sme k viere pridali cnosť a známosť, taktiež ostríha, aby sme sa nestali záhaľčivými a neužitočnými. V takom stave sa nám totiž nepodarí rozvíjať seba a Božie kráľovstvo. Naopak, keď ku viere pridáme všetky ostatné ingrediencie – bude rásť, bude silná a účinná a dosiahne všetky tie zasľúbenia, ktoré sú nám darované od Boha.

Ale jednému každému sa dáva prejavovanie Ducha na spoločný úžitok. Lebo jednému sa dáva skrze Ducha slovo múdrosti a druhému slovo známosti podľa toho istého Ducha, inému viera, v tom istom Duchu; inému milosti dary uzdravovania, v tom istom Duchu. (1Kor 12:7-8)
Videnie skrze vieru

Viera. Toto slovo je v živote kresťana veľmi dôležité a preto sa poďme pozrieť na to, čo presne viera je a čo nie. Najskôr je potrebné vysvetliť, čo viera nie je.  Viera nie je zákon, ktorý by mali kresťania natlačiť na iných ľudí, či už v spoločnosti alebo v cirkvi. Nie je to spoločenská norma alebo etická vec. Každý z nás má inú mieru viery a je to tak v poriadku. Viera neslúži na posudzovanie. Nemôžeme ostatných ľudí odsudzovať na základe toho, aká veľká je ich viera, pretože je to každého osobná vec. Je to vec medzi človekom a Bohom. V Božom Slove dokonca čítame, že by sme nemali ostatných pohoršovať silou našej viery. Vieme to napríklad vysvetliť na dnešnej situácii. Keď sme v spoločnosti ľudí, mali by sme mať na sebe rúško. Aj keby bola moja viera dosť silná a veril by som, že zostanem zdravý aj bez rúška, už len z poslušnosti a rešpektu voči ľuďom – ktorí takú vieru nemajú – by som ho mal mať nasadené. Pretože dodržiavanie a nedodržiavanie súčasných nariadení nie je vecou viery ani otázkou spasenia. 

Viera nie je ilúzia. Môže sa stať, že kresťania vo vypätom prostredí a okolnostiach neodhadnú mieru svojej viery vo svojom srdci, ale mýlia ju s ilúziami, túžbami alebo vygenerujú nejaké chcenie, za ktorým idú a na ktoré vynakladajú snahu. To ich však neprivedie k víťazstvu, ale k sklamaniu. Viera teda nie je ilúzia, pretože viera stále víťazí.

A teraz sa dostávame k tomu, čo viera je. V tomto úseku Božieho Slova je písané o duchovných daroch. Vidíme, že aj viera je prejavom Ducha a teda je Božím darom pre každého. Je to duchovné, vnútorné a osobné presvedčenie každého jednotlivca, ktorý ju v určitej miere prijíma na základe známosti do svojho života. Viera je vnútorné odovzdanie sa a vnútorné spoľahnutie sa na Pána. Skrze vieru víťazíme a postupujeme ďalej. Je cnostná, priateľská, láskavá a slobodná. Každý má slobodu chovať sa podľa svojej miery viery. 

Dôležité teda nie je, či je naša miera viery väčšia alebo menšia ako u iných ľudí, ale či je dostatočná na to, aby sme skrze ňu prijali spasenie do svojho života, žili v pokoji s Bohom a dokázali niekoho získať pre Krista. Preto je skutočne potrebné rásť vo svojej viere, aby sme dosahovali zasľúbenia, ktoré nám Boh vopred daroval, premáhali tento svet, získavali ľudí pre Pána a žili spravodlivý, požehnaný, radostný a pokojný život. Nech sa viera šíri skrze kázané evanjelium k ďalším ľuďom. 

Pokračujme vo viere, neobzerajme sa, nebuďme pasívne čakajúci, kým súčasná situácia pominie, ale hľadajme vo svojej osobnej viere možnosti ako osláviť Pána každým slovom a skutkom, aby sme sa nestali záhaľčivými a neužitočnými. Pridávajme k svojej viere hrdinskú cnosť a bratskú lásku, pretože to nás posúva v našej viere ďalej a Boh nás v nej žehná.

Celú kázeň si môžete vypočuť:

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.