Veľké požehnanie

Potom Dávid zhromaždil celý výkvet Izraela - tridsaťtisíc chlapov. Pobral sa a šiel so všetkým ľudom, ktorý bol s ním, do Baaly v Judsku, aby odtiaľ priniesli truhlu Božiu, pomenovanú podľa mena Hospodina mocností, ktorý tróni nad cherubmi. Keď naložili truhlu Božiu na nový voz, vyniesli ju z domu Abínádába, ktorý bol na vŕšku; Uzzá a Achjó, synovia Abínádábovi, sprevádzali nový voz s truhlou Božou; tak ju odviezli z Abínádábovho domu, ktorý bol na vŕšku; Achjó kráčal pred truhlou. Dávid a celý dom Izraela tancovali pred Hospodinom z celej sily: s piesňami na citarách, harfách, bubnoch, na zvončekoch a cimbaloch. Keď prišli k Náchonovmu humnu, Uzzá vystrel ruku k truhle Božej a zadržal ju, lebo voly sa potkli. Preto Hospodin vzbĺkol hnevom proti Uzzovi a Boh ho na mieste zrazil pre jeho nerozvážnosť; zomrel tam pri truhle Božej. To Dávida rozrušilo, pretože Hospodin zdrvil Uzzu; to miesto sa volá až do dnešného dňa Perec-Uzzá.  (2Sam 6:1-8)

Hneď na začiatku príbehu vidíme, že tam, kde sa nachádzala truhla zmluvy, bola obrovská radosť. Dávid aj ostatní chválili a uctievali Boha, tak ako aj my počas chvál. Napriek tomu, že sa diala Božia vôľa, čím bolo prenesenie truhly na jej miesto do Jeruzalema, stala sa jedna obrovská tragédia. Voly vybočili z cesty. Uzzá sa snažil situáciu zachrániť svojimi vlastnými rukami, ale Hospodin ho pre jeho nerozvážnosť zabil. Prečo? Pretože aj keď konali Božiu vôľu, jednu vec predsa len nerobili tak ako mali. Na truhle Božej boli predsa oká a tyče z akáciového dreva, ktoré mali slúžiť na prenesenie archy. Lenže oni sa rozhodli ju previesť na voze. Problém teda nebol v tom, čo robili, ale v tom, ako to robili. Tento príbeh nám poukazuje to, že vždy sa máme presne držať toho, čo nám Boh hovorí o tom, čo je Jeho vôľa. Ak človek prepíše Božie slovo alebo Boží poriadok akýmkoľvek spôsobom, môže to skončiť nešťastím. Keď budeme konať veci podľa Božej vôle ako v nebi, tak aj na zemi, obrovské požehnanie bude uvoľnené do našich životov. 

blank

V ten deň Dávid dostal strach pred Hospodinom a povedal: Ako príde truhla Hospodinova ku mne? Preto Dávid nechcel previezť truhlu Hospodinovu k sebe do Dávidovho mesta, ale dal ju odniesť do domu Óbéd-Edóma Gatského. Vtedy truhla Hospodinova ostala v dome Óbéd-Edóma Gatského tri mesiace, i požehnal Hospodin Óbéd-Edóma a celý jeho dom. Keď kráľovi Dávidovi oznámili: Pre truhlu Božiu požehnal Hospodin dom Óbéd-Edóma i všetko, čo mal, Dávid odišiel a s radosťou preniesol truhlu Božiu z Óbéd-Edómovho domu do Dávidovho mesta.  (2 Sam 6:9-12)

Nakoniec archa zmluvy skončila na tri mesiace u Óbéd-Edóma. Čo sa stalo? Pán ho veľmi požehnal, aj celý jeho dom. Prečo? Pretože v blízkosti archy sa nachádza požehnanie a on bol schopný toho, aby u neho tá archa mohla zostať. To hovorí o akomsi vyvolení – bol vybraný na to, aby u neho bola archa uschovaná. Kresťania sú určitým spôsobom ako tento muž, pretože aj my sme Bohom vyvolení, aby u nás mohla prebývať truhla zmluvy

Hoci bol Dávid z predchádzajúcej udalosti veľmi otrasený a zmätený, vedel, že musí pokračovať ďalej  cez tieto prekážky, tragické skúsenosti, nepochopenie a konať Božiu vôľu. Bol si vedomý toho, že tento krok ho dovedie k požehnaniu. Presne takto sa na to máme pozerať aj my. Bez ohľadu na to, čím sme si prešli, nepozerajme sa dozadu, ale dopredu. Pred nami je totiž požehnanie rovnako ako bolo aj pred Dávidom. Existuje požehnanie, ktoré prekoná každú tragédiu a prekážky.

blank

Keď tí, čo niesli truhlu Božiu, urobili šesť krokov, obetoval býka a vykŕmené teľa. A Dávid tancoval z celej sily pred Hospodinom, opásaný ľanovým efódom. Tak Dávid a celý dom Izraela prevážali truhlu Hospodinovu s jasotom a za zvuku trúby. (2Sam 6:13-15)

blan

blan

blan

Prebieha tu jedna obrovská bohoslužba, ktorá sa dá pripodobniť našej konferencii, na ktorej sa spoločne stretneme ako Boží ľud a oslavujeme Hospodina.😊 Dávid bol opásaný ľanovým efódom, ktorý prorocky ukazuje na naše biele rúcho, ktoré sme si obliekli v deň nášho spasenia.

blan

blan

blan

Keď truhla Hospodinova vchádzala do Dávidovho mesta, Saulova dcéra Míkal hľadela z okna, a keď videla kráľa Dávida poskakovať a tancovať pred Hospodinom, pohrdla ním vo svojom srdci. Keď priniesli truhlu Hospodinovu a zložili ju na jej miesto uprostred stánku, ktorý dal Dávid pre ňu postaviť, obetoval Dávid pred Hospodinom spaľované obete a obete spoločenstva. Keď dokončil spaľované obete a obete spoločenstva, požehnal ľud v mene Hospodina mocností. I nadelil všetkému ľudu, celému množstvu Izraela, tak mužom ako i ženám, každému po jednom pecni chleba, po jednom datľovom a po jednom hroznovom koláči; nato všetok ľud odišiel, každý do svojho domu. Keď sa Dávid vrátil pozdraviť svoju domácnosť, Míkal, Saulova dcéra, vyšla Dávidovi v ústrety a povedala: Aký slávny bol dnes kráľ Izraela, ktorý sa dnes obnažoval pred očami dievok svojich služobníkov, ako sa obnažuje len nejaký rozpustilec. Nato Dávid povedal Míkal: Pred Hospodinom, ktorý si mňa vyvolil miesto tvojho otca a miesto celého jeho domu, a označil ma za knieža nad Hospodinovým ľudom, nad Izraelom, pred Hospodinom som sa veselil. Ešte viac sa pokorím ako teraz a budem ponížený vo vlastných očiach, ale pred dievkami, o ktorých si hovorila, budem v úcte! Preto Saulova dcéra Míkal nemala deti do dňa svojej smrti. (2Sam 6:16-23)

Takže kto bol požehnaný? Všetci! Požehnanie išlo spolu s truhlou zmluvy z Gibey, cez dom Óbéd-Edóma až do Jeruzalema. Keď chcel Dávid požehnať aj svoj dom, narazil na Míkal, ktorá pohrdla tou radosťou a oslavou Hospodina. Preto namiesto požehnania prišlo na Míkal prekliatie.

Najväčšou silou Izrael disponoval vtedy, keď opatroval truhlu zmluvy pre ktorú Boh zjavil, že bude centrom ich bohoslužby. Kto je centrom našej bohoslužby? No predsa Svätý Duch. Preto môžeme povedať, že archa zmluvy je obrazom Svätého Ducha, ktorého nám daroval Otec. Tam, kde sa nachádza svedectvo Ducha, sám Duch Svätý svedčí s naším duchom, že sme deťmi Božími. Toto tvrdenie nás privádza k otázke: Kde je teda archa zmluvy? Prečo sa o nej rozprávame ako keby bola stále prítomná v našich životoch? No pretože je! Každý, kto sa obrátil k Ježišovi Kristovi, ju má uloženú v srdci. 

Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú svätyňu. Bol zhotovený prvý stan, v ktorom bol svietnik, stôl a predkladané chleby. Nazýva sa svätyňou. Za druhou oponou bol stan, ktorý sa volá svätyňa svätých. K nej patril zlatý kadidlový oltár, archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vypučala, a tabule zmluvy. Nad ňou boli cherubi slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz podrobne netreba hovoriť. Odkedy je to takto zariadené, stále vchádzajú do prvého stanu kňazi, ktorí tam konajú bohoslužbu. Do druhého však vstupuje iba sám veľkňaz raz do roka, nie však bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky a za priestupky ľudu. Takto Duch Svätý naznačuje, že kým stojí prvý stan, nie je ešte otvorená cesta do svätyne. To je prirovnanie pre terajší čas, keď sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto koná bohoslužbu; spočívajú iba v pokrmoch, nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú len vonkajšie predpisy, ktoré platia do času nápravy. Keď však prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobra, cez väčší a dokonalejší stan, zhotovený nie rukou, čiže nie z tohto stvoreného sveta, raz navždy vošiel do svätyne, no nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. (Žid 9:1-12)

V Starom zákone museli veľkňazi každoročne prichádzať do svätyne a prinášať obety. V Novom zákone prišla obrovská zmena – prišiel Ježiš Kristus, zomrel za nás, raz a navždy na seba zobral všetky naše hriechy. A stali sme sa Jeho dedičmi tým, že sme v Neho uverili. To znamená, že vlastníme všetko, čo vlastní aj Boží Syn. Dostali sme dar Svätého Ducha a skrze to zjavenie o Kristovi máme dokonca aj prístup do svätyne svätých a teda prístup k Božej prítomnosti. 

blank

Z čoho je archa zmluvy zložená a čo symbolizuje? Archa bola zhotovená z akáciového dreva a celá bola pokrytá zlatom. Na vrchu sa nachádzali cherubi z tepaného zlata predstavujúci Božiu prítomnosť. Zlato v Biblii charakterizuje vieru a akáciové drevo predstavuje človeka. Teda človek má vo viere skrze Svätého Ducha svedectvo o tých veciach, ktoré sa nachádzajú vo vnútri, ktoré spoločne charakterizujú náš vzťah s Bohom. Vlastne môžeme povedať, že vierou vstupujeme do Božej prítomnosti a vierou držíme ten obsah nášho vzťahu s Pánom. 

Čo je tým obsahom, respektíve, čo sa nachádza vo vnútri archy zmluvy? Nachádzajú sa tam tabule zmluvy, ktoré predstavujú to nemenné Božie slovo, ktoré máme nasledovať. Taktiež tam je zlatá nádoba s mannou – manna predstavuje zjavenie o Ježišovi Kristovi, že On je náš Mesiáš, ktorého prijímame ničím iným ako vierou. A naposledy – nachádza sa tam Áronova palica, ktorá zakvitla. Táto palica pochádza z čias, keď sa ľud vzbúril proti Áronovi a Boh napriek tomu dokázal, že Áron je vyvolený Boží kňaz. Celá táto situácia však ukazuje znovu na nášho Mesiáša, vyvoleného Ježiša Krista.

Všetky tieto obrazy sú koncentrované v arche zmluvy, ktorá je uložená v našom srdci. Rovnako ako sa Dávid snažil túto archu doviesť do centra Jeruzalema, tak aj našou hlavnou snahou by malo byť umiestniť archu v centre nášho srdca, centre nášho života. 

blank

Preto sa priviažme k chvále a snažme sa o to, aby sa diala Božia vôľa ako v nebi, tak aj na zemi. Pretože keď sa tak bude diať, archa zmluvy bude prenesená do centra nášho srdca, tak ako bola prenesená aj do Jeruzalema. Keď tam bude prebývať, prinesie to obrovské požehnanie a radosť do našich životov. 

blank

blank

Celú kázeň si môžete vypočuť:

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.