Je dôležité, aby mal každý zbor svoju vlastnú zborovú budovu či už z praktických alebo duchovných dôvodov. Vidíme to aj na Dávidovom príbehu, že jeho láska a úcta k Bohu ho viedla k túžbe postaviť Mu postavil trvalý príbytok, kde by spočinula Jeho prítomnosť a sláva. Nie putovný stan, ale trvalé miesto, ktoré bude priamo určené na uctievanie a vyvýšenie nášho Boha. Presne táto vízia by mala byť víziou každého kresťana a Božieho služobníka. Boh to samozrejme nenechá bez povšimnutia. Všimli ste si akú odpoveď dal Boh Dávidovi na jeho víziu? Dal mu zasľúbenie, že mu On tiež postaví dom. A kde? Veď Dávid už predsa svoj dom mal. No predsa v nebi! Pretože pozemským životom smerujeme k tomu, že raz sa stretneme s Bohom v nebesiach. Navyše nám Boh zasľúbil, že ochráni nás od nepriateľov a prevedie nás cestou pozemského života s požehnaním a milosťou. Preto robme skutky viery, budujme Boží príbytok aj fyzicky a Boh sa o nás postará.
A stalo sa, keď už býval kráľ vo svojom dome, a Hospodin mu dal odpočinutia zo všetkých strán, od všetkých jeho nepriateľov, že povedal kráľ prorokovi Nátanovi: Pozri, prosím, ja bývam v cedrovom dome, a truhla Božia býva medzi pokrovcami. Na to riekol Nátan kráľovi: Iď a učiň všetko, čo je v tvojom srdci, lebo Hospodin je s tebou. A stalo sa tej istej noci, že sa stalo slovo Hospodinovo k Nátanovi a Hospodin riekol takto: Iď a povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Či mi ty vystavíš dom, v ktorom by som býval? Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vyviedol synov Izraelových z Egypta hore až do tohoto dňa, ale som chodil sem a ta v stáne a v svätopríbytku. Kadekoľvek som chodil medzi všetkými synmi Izraelovými, či som azda voľakedy povedal slovo niektorému z pokolení Izraelových, ktorému som prikázal pásť môj ľud, Izraela, aby som bol povedal: Prečo ste mi nevystavili cedrového domu? A tak teraz takto povieš môjmu služobníkovi, Dávidovi: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom, nad Izraelom. A bol som s tebou všade, kamkoľvek si išiel, a vyhladil som všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári a učinil som ti veľké meno jako meno niektorého z tých velikánov, ktorí sú na zemi. A ustanovil som svojmu ľudu, Izraelovi, miesto a zasadil som ho tak, že býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť pred svojimi nepriateľmi, ani ho už nebudú trápiť synovia neprávosti jako tam prv, a jako ho trápievali od toho dňa, ktorého som ustanovil sudcov nad svojím ľudom Izraelom, a dal som ti odpočinutia od všetkých tvojich nepriateľov. A k tomu ti oznamuje Hospodin, že on, Hospodin, učiní tebe dom. Keď sa vyplnia tvoje dni, a budeš ležať so svojimi otcami, postavím tvoje semeno po tebe, ktoré vyjde z tvojho života, a upevním jeho kráľovstvo. Ten vystaví môjmu menu dom, a ja postavím pevne trón jeho kráľovstva, takže bude stáť až na veky. Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, ktorého, keby sa dopustil nejakej neprávosti, budem trestať ľudským prútom a údermi synov človeka. Ale moja milosť neuhne od neho, jako som urobil, aby uhla od Saula, ktorého som odstránil zpred tvojej tvári. A nepodvrátiteľne stály bude tvoj dom a tvoje kráľovstvo až na veky pred tebou, a tvoj trón bude stáť pevne až na veky.- Podľa všetkých tých slov a podľa celého toho videnia, tak hovoril Nátan Dávidovi. (2Sam 7:1-17)
blank
Celú kázeň si môžete vypočuť:
Komentáre