Boh uprostred nás

A Mojžiš vzal stan a roztiahol si ho vonku za táborom, ďaleko od tábora, a nazval ho stanom zhromaždenia. A bolo, keď ktokoľvek hľadal Hospodina, že vyšiel ku stanu zhromaždenia, ktorý bol vonku za táborom. A tiež bolo, keď vychádzal Mojžiš ku stanu, že povstal všetok ľud, a stáli každý pri dverách svojho stanu, a hľadeli za Mojžišom, dokiaľ nevošiel do stanu. A taktiež bolo, že kedykoľvek vošiel Mojžiš do stanu, zostúpil oblakový stĺp, a stál pri dverách stanu, a hovoril s Mojžišom. A všetok ľud videl oblakový stĺp, že stojí pri dverách stanu a vtedy povstal všetok ľud, a klaňali sa každý pri dverách svojho stanu. A Hospodin hovoril Mojžišovi tvárou v tvár, tak ako hovorí človek so svojím priateľom. Potom sa vše vrátil do tábora, ale jeho služobník Jozua, syn Núna, mládenec, neuhol nikam zo stánku. A Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, Pane, ty mi kážeš: Vyveď hore tento ľud, a ty si mi neoznámil koho pošleš so mnou, kým predsa si ty povedal: Znám ťa po mene, aj si našiel milosť v mojich očiach. A tak teraz prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, oznám mi svoju cestu, aby som ťa poznal, aby som našiel milosť v tvojich očiach, a vidz, že tento národ je tvojím ľudom. A riekol: Moja tvár pôjde pred tebou, a dám ti odpočinúť. A povedal mu: Ak by nemal ísť pred nami tvoja tvár, nevyvádzaj nás hore odtiaľto. A kde po čom že sa pozná, že som našiel milosť v tvojich očiach, ja i tvoj ľud? Či azda nie po tom, že pôjdeš s nami, a že budeme tvojou dobrotou odlišní, ja i tvoj ľud, od všetkých ľudí, ktorí sú na tvári zeme? A Hospodin riekol Mojžišovi: I túto vec, ktorú si hovoril, učiním preto, že si našiel milosť v mojich očiach, a znám ťa po mene. Na to povedal Mojžiš: Ukáž mi, prosím, svoju slávu! A riekol: Ja dám, aby prešlo všetko moje dobré popred tvoju tvár, a budem pred tebou vzývať meno Hospodinovo. A zmilujem sa nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. A zase riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo ma neuvidí človek, aby pritom zostal živý. A ešte riekol Hospodin: Hľa, je miesto u mňa, a budeš stáť na skale. A stane sa, keď pôjde popri tebe moja sláva, že ťa postavím v trhline skaly a zakryjem ťa svojou rukou, dokiaľ neprejdem. Potom odnímem svoju ruku, a vtedy uvidíš môj zad, ale moja tvár sa nemôže vidieť. (2Moj 33:7-23)

blank

Príbeh Mojžiša sa venuje tomu, ako tento muž viery viedol Izraelitov púšťou, aby ich doviedol do zasľúbenej zeme. Je predobrazom Ježiša, ktorý aj nás vedie do nebeskej zasľúbenej zeme. Mojžiš vlastne predstavoval prostredníka medzi Bohom a ľudom, skrze ktorého sa Izraeliti udržiavali v Božej prítomnosti. My, kresťania, skrze vzťah s Ježišom Kristom udržiavame Božiu prítomnosť v našom strede. A Božia prítomnosť je pre nás kľúčová, pretože keď sa Pán nenachádza v centre našich životov, tak sa v nás posilňuje ľudská prirodzenosť, ktorá nás nemôže doviesť k požehnaniu. Naopak, keď zotrvávame v Božej prítomnosti, Pán nás vedie tým správnym smerom a môžeme robiť správne kroky, požehnáva nás a a na našich životoch sa zjavuje Božia sláva. 

 blank

Celú kázeň si môžete vypočuť:

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *